Pán Taraba, zabráňte spaľovaniu maďarského odpadu na Slovensku!

Podľa informácii strany Demokrati hrozí, že na Slovensko sa môže vo veľkom dovážať komunálny odpad z Maďarska za účelom jeho spaľovania. Minister životného prostredia Taraba je ale v obhajobe záujmov Slovenska pasívny a nevykonal žiadne účinné kroky, aby tomu zabránil. Do týchto zámerov môže spadať aj budovanie ďalšej a pre Slovensko zbytočnej spaľovne v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft. To je naviac spojené s rizikami pre zdravie obyvateľov Bratislavy a okolia a zhoršením stavu životného prostredia. Strana vyzýva ministra Tarabu aby jednoznačne garantoval, že tomuto scenáru zabráni a vyvrátil kuloárne informácie, že zámer už mohol dostať neformálne “zelenú.”

„V areáli priemyselného podniku Slovnaft v Bratislave má vyrásť centrum energetického zhodnocovania odpadov. Navrhovaná kapacita je až 316 700 ton odpadov, vrátane toho nebezpečného. Nehovoriac o tom, že súčasné kapacity už vybudovaných spaľovní dostatočne pokrývajú potreby zhodnocovania odpadu. Pýtame sa, na čo je ďalšia spaľovňa a koho záujmy sleduje minister Taraba,” otvára tému enviroexpert strany Demokrati Michal Kiča.

„Slovnaft stopercentne vlastní maďarský koncern MOL. Ten získal na 35 rokov monopolné postavenie v Maďarsku na likvidáciu odpadov. Slovnaft následne začal s procesom získania povolení na budovanie spaľovne v Bratislave. Rozširuje za asistencie slovenskej vlády Orbán svoje kapacity na Slovensko a budeme spaľovať práve odpad od nášho južného suseda?” komentuje bývalý minister hospodárstva Karel Hirman.

Naše obavy potvrdzuje aj informácia, že na negatívne vplyvy budovanej spaľovne, vrátane pôvodu a množstva odpadu, poukázalo aj stanovisko ministerského odboru ochrany ovzdušia z februára tohto roku. Odborníčka, ktorá ho podpísala, bola pred niekoľkými týždňami z ministerstva po viac ako 20 rokoch vyhodená. 

Demokrati dodávajú, že pri jednej tone spáleného odpadu môže ostať až do 350 kíl prevažne toxického popolčeka. Môže to predstavovať vážne ohrozenie zdravia ľudí a životného prostredia.

Samosprávy, od župy, cez bratislavský magistrát až po mestské časti, by pri obhajobe záujmov svojich obyvateľov mali byť omnoho aktívnejšie. Nová spaľovňa ich totiž zasiahne. „Požadujeme od ministerstva, aby sa do záverečného povolenia spaľovne dostala jednoznačná právna podmienka, že spaľovňa nebude určená pre cudzí odpad. A ministra Tarabu vyzývame, aby ozrejmil svoje zámery a jednoznačne garantoval, že nedopustí, aby sa zo Slovenska stala Slovenská národná spaľovňa – odpadová diera Európy,” uzavrel Michal Kiča.